Júlia Lorencovič - prvá slovenská navigačná dôstojníčka - prednášajúca na konferencii Posúvame sa ďalej...

Júlia LorencovičJúlia Lorencovič vyštudovala Námornú vysokú školu v poľskom meste Gdynia, ktorú skončila spomedzi všetkých spolužiakov ako jediná žena. Ešte počas štúdia sa stala druhou palubnou dôstojníčkou a v roku 2010 získala funkciu prvej navigačnej dôstojníčky na tretej najväčšej výletnej lodi na svete: M. S. Norwegian Epic. Po dvanástich rokoch plavenia sa po celom svete sa rozhodla zakotviť doma a uplatniť si svoj ženský princíp. Keď sa práve neplaví, vyučuje na Námornej škole v Bratislave navigáciu a odbornú angličtinu a okrem toho si založila vlastné on-line podnikanie JL Navigátor, prostredníctvom ktorého plní ľuďom sny o dovolenke na veľkej výletnej lodi.

Prvýkrát ste sa na výletnú loď dostali tesne pred dovŕšením svojich dvadsiatych narodenín ako čašníčka. Nebáli ste sa len tak sa vybrať do sveta, preč od rodiny a priateľov?

Áno, možno som sa trochu bála, bol to neznámy svet, ale mňa to veľmi lákalo, niečo ma ťahalo vyskúšať to a až tým budú snáď moje obavy vyvrátené. Myslím, že obavy mojej rodiny boli väčšie ako tie moje. No človek zistí, koľko v ňom je a aký je silný, až keď odíde od rodiny a zo svojej komfortnej zóny a zistí, čoho všetkého je schopný. Aj ja som to zistila.

Čo predchádzalo Vášmu rozhodnutiu ísť študovať námornú vysokú školu? Predsa len, takáto škola nie je práve "ženská"...

Keď som sa dostala na loď, vedela som že je to akýsi odrazový mostík. Od úplného začiatku ma to ťahalo vyššie ako zostať v hoteli na lodi. Preto po zoznámení sa s kapitánom som sa ho opýtala, čo to obnáša stať sa jedným z dôstojníkov a on ma vtiahol do tohto sveta. Veľmi ma podporoval, aj keď som odišla do školy, stále so mnou komunikoval a pre mňa to bolo také záväzné, aby som ho nesklamala, že som sa veľmi snažila, aby som školu ukončila s čo možno najlepšími výsledkami. Podarilo sa, a keď som dostala do rúk všetky licencie a diplomy spôsobilosti, vrátila som sa na mostík ako dôstojníčka.

A naopak, aký je Váš najkrajší zážitok z ciest po celom svete?

Tých zážitkov je veľmi veľa. Aj tých pozitívnych aj tých negatívnych. Pri cestovaní a plavení sa, keď sa stále niečo deje, je zážitkov na rozdávanie. Spomedzi všetkých na mňa urobili veľký dojem moje prvé Vianoce na lodi. Pochopila som, aké šťastie máme my, keď sa rodiny stretávajú pri vianočnom stromčeku s darčekmi a jedia spolu pri štedrovečernom stole. S loďou sme 24. decembra strávili na malom ostrove patriacemu Hondurasu. Bolo tam veľa detí, ktoré prosili o kúsok chleba, a ktorým sme my ako posádka rozdali darčeky, všetky naše plyšové hračky a sladkosti. Nikdy som nevidela toľko radosti a vďačnosti v očiach detí. Bolo to veľmi dojímavé.

Aké to je, udržať si svoju ženskosť (zjavne ňou oplývate) vo výrazne mužskom prostredí?

Svoje povolanie som brala ako výzvu, ale zároveň aj ako privilégium, ktorého sa mi dostalo. Keďže moja práca bola pre mňa aj mojou vášňou, vždy som si opakovala, aké je to úžasné mať takúto prácu, ku ktorej som sa dopracovala rokmi. Aj keď nie je ľahká, pre mňa znamenala a stále znamená veľmi veľa. Vždy sa však cítim ako žena a snažím sa nikdy tento pocit nestratiť.

Po dvanástich rokoch na mori ste sa rozhodli pre veľkú životnú zmenu – uprednostniť svoj osobný život pred pracovným. Je veľmi inšpirujúce, ako ste skĺbili svoju lásku k moriam so životom na súši. Čo by ste poradili ľuďom, ktorí stoja pred podobným nevšedným rozhodnutím?

Zmena musela prísť, keďže sa zmenili aj moje priority v živote. Som šťastne vydatá a moja láska k moriam sa zamenila za lásku k manželovi a rodine alebo aspoň zmenila svoje poradie. Keďže sa nám podarilo otehotnieť a očakávame prírastok do rodiny, to nie je možné skĺbiť s mojou profesiou. Nevravím, že sa nemôžem vrátiť, no s touto predstavou som bola vyrovnaná, už keď som začala študovať na námornej škole. Takže to nebolo prekvapenie. A keďže láska k lodiam je tam stále, tak som sa rozhodla, že aj naši ľudia na Slovensku by si zaslúžili takúto dovolenku, akú, ako som dvanásť rokov sledovala, si ľudia zo západnej Európy a Ameriky doprajú celkom bežne. Prečo teda nie naši Slováci? Tak vznikla myšlienka založenia cestovnej agentúry, cez ktorú túto fantastickú dovolenku môžeme ponúknuť každému. Som paňou svojho času, keďže podnikám on-line a so svojimi klientmi sa stretávam osobne. Všetkým klientom sa snažím venovať individuálne, keďže každý má inú predstavu o svojej dovolenke. Popritom ma navyše oslovil kapitán a zároveň riaditeľ námornej školy, či by som nechcela prednášať a odovzdať moje skúsenosti mladým budúcim námorníkom. Tak som súhlasila.

Na čo sa na Vašej prednáške môžeme tešiť – na ktorú z Vašich obľúbených tém?

Na mojej prednáške vám s radosťou priblížim môj pohľad na život a na to, ako sa dá skĺbiť práca s rodinou, vzťahy na pracovisku aj v súkromí. Ja som bola motivovaná a aj Vás budem s radosťou motivovať vo Vašich rozhodnutiach a presvedčím Vás, že každý môže naozaj dosiahnuť to, čo chce, len sa nesmie vzdať.

 

Júlia Lorencovič na konferencii Posúvame sa ďalej... 12.3.2014 prednesie tému: Osobný príbeh prvej slovenskej navigačnej dôstojníčky.

Neprehliadnite ostatných prednášajúcich tejto úžasnej akcie: Konferencia Posúvame sa ďalej…

 

Viac informácii o konferencii Posúvame sa ďalej...

 

Rozhovor pripravila: Veronika Shaughnessy
Zdroj: Júlia Lorencovič

Tags:

Odporučte stránku

Odporúčame