Ako robiť neradostné činnosti radostne

Jeden z aspektov empatie k sebe samému je energia, ktorá sa skrýva za všetkým, čo robíme. Keď odborníci varujú, že nemáme robiť nič, čo nás neteší, môžeme to považovať za príliš radikálne a nerealistické či provokatívne. Marshall B. Rosenberg, autor konceptu nenásilnej komunikácie je presvedčený, že dôležitou formou empatie človeka k sebe samému je robiť rozhodnutia motivované čisto našim prianím prispieť k životu nie zo strachu, viny, hanby, slušnosti, alebo povinnosti.

Keď sme si vedomí, že za naším konaním je zámer obohatiť život, keď duševná energia, ktorá nás motivuje, smeruje jednoducho k tomu, aby život druhých, aj náš vlastný boli krajšie, potom nás aj tvrdá práca niečím teší. A funguje to aj opačne – činnosť, ktorá by inak bola radostná, ale prebieha z povinnosti, slušnosti, strachu, viny alebo hanby, stráca schopnosť vyvolať radosť a nakoniec vyvolá vzdor. Naše rozpoloženie nám to dá okamžite pocítiť – keď vzdorujeme, potrebujeme omnoho viac energie na vyvinutie zvýšeného úsilia, pričom na potešenie nezvýši kapacita.

Neraz počúvam od klientov, aké je pre nich zložité ustáť situácie, keď nemajú možnosť voľby a musia robiť aj veci, ktoré nechcú. Z praxe však môžem potvrdiť, že existujú spôsoby, ako sa zaoberať činnosťami rozširujúcimi rezervy radosti a šťastia, z ktorých potom môžeme čerpať energiu, a tak obmedziť pocity frustrácie.

Rada by som Vás inšpirovala odporúčaniami Marshalla B. Rosenberga, popredného odborníka na prekonávanie navyknutých vzorcov správania sa, ktoré sú prítomné v spomínanom koncepte nenásilnej komunikácie. Tá totiž oslobodzuje komunikáciu od negatívnych skúseností, pomáha riešiť konflikty a rozvíja vzťahy založená na úcte a kooperácii (viac informácií nájdete v knihe Nenásilná komunikace, Portál, 2012).

 

Ako žiť radostný život s nohami na zemi?

Odpoveďou na túto otázku je hlbšie vcítenie sa do seba, aby sme mohli s jasným vedomím prijímať, že za všetkým, čo robíme, je túžba obohatiť vlastný, aj cudzie životy. Pragmatizmus tohto postoja spočíva v odhodlaní zameniť „musím“ za „chcem“.

  • Prvý krok

Čo z toho, čo vo svojom živote robíte, vás neteší? Spíšte si na kúsok papiera všetky veci, o ktorých si hovoríte, že ich musíte robiť. Zaznamenajte každú činnosť, ktorej sa bojíte alebo k nej máte odpor, ale robíte ju, pretože to vidíte tak, že nemáte inú možnosť.
Keď som sa prvýkrát pozrela na svoj zoznam, „docvaklo“ mi. Veľa času som strávila bez možnosti radovať sa, lebo som sa musela presviedčať, koľko toho musím urobiť. Prvý bod na mojom zozname bol: odpovedať na maily do 24 hodín. Nemám rada odpisovanie, radšej by som s ľuďmi hovorila.

  • Druhý krok

Potom, čo si zoznam spíšete, si jasne uvedomte, že tieto veci robíte pretože ich chcete robiť, nie preto, že musíte. Pred každý bod zoznamu vložte slovo „chcem“.
Tento krok mi nešiel ľahko a vzdorovala som. Odpisovať na maily nie je niečo, čo by som chcela robiť! Trvala som na svojom – proste musím na každý mail odpísať, lebo to patrí k mojej práci.

  • Tretí krok

Keď si uvedomíte, že jednotlivé veci robiť chcete, nadviažte kontakt so zámerom, ktorý je za tým, že niečo chcete. Doplňte formuláciu „Chcem..., pretože si želám...“
Najskôr som s otázkou, čo si od písania mailov prajem, zvádzala súboj. Hľadala som dôvody, prečo sa mi oplatí maily vybavovať, aj keď ma stoja toľko veľa času, ktorý by som radšej venovala niečomu inému. Uvedomila som si, že nie na všetky maily mám nechuť odpovedať a začala som meniť prístup – tie, ktoré som považovala na zbytočné, som mazala (najskôr dosť nesmelo), tie, ktoré boli o informáciách pre mňa, som brala na vedomie vložením obrázka ako odpoveď adresátovi – žiadny text – iba vloženie ikonky – koľká úspora času. Ušetriť čas mi pomohlo aj to, že som pri sťahovaní pošty a jej čítaní odpovedala na mail, ktorý nevyžadoval viac ako 2 minúty okamžite – žiadne neskôr sa k tomu vrátim, čo znamenalo hľadanie v zahltenej schránke a chaos. Takto som vďaka selekcii dokázala usporiť dosť času, lebo som zistila, že za mojím odporom nebolo samotné odpisovanie, ale strata času, ktorý som takto vnímala. Uvedomila som si, že je to predsa len najrýchlejší spôsob komunikácie a dokážem tak vybaviť veľmi veľa s veľkou úsporou času. Prehodnotila som svoj postoj a povedala si, že chcem odpisovať na maily, lebo mi pri práci pomáhajú udržiavať kontakt s ľuďmi a tí mi dodávajú energiu. Keď som večer unavená, stane sa, že sa pristihnem pri tom, ako si hovorím: musíš, ale okamžite sa zbadám a s úsmevom si poviem, že chcem, lebo v tom bude aj veľa potešenia z dobrých správ, len čo urobím efektívnu selekciu a asertívne sa zbavím nepotrebného.

 

Odporúčanie preto znie: Zakaždým, keď sa pre niečo rozhodnete, uvedomte si, akú potrebu tým uspokojujete.

Skutočne funguje, keď sa zžijete s formuláciu „Chcem..., pretože si želám...“, lebo zistíte, aké dôležité hodnoty sa za vašou voľbou skrývajú, len si v nich potrebujete urobiť jasno. Po vyjasnení potom dokážete svojej potrebe vyhovieť tak, aby ste v tom, čo robíte, našli aj nejaké to potešenie, aj keby to malo zahŕňať ťažkú ​​prácu, problémy a sklamania.

 

Janette Šimková

 

Odporučte stránku

Odporúčame