Čo všetko ovplyvnilo moje ďalšie podnikanie

Koncom leta mi jedna čitateľka napísala email, do ktorého mi priložila úryvok zo svojej tvorby. Minulý rok som organizovala viacero kurzov písania a zrejme si Google zapamätal moje meno v spojitosti s písaním a s vydávaním kníh. Neviem ako inak, by sa jej email ku mne dostal. Vytlačila som si Erikin príbeh a hoci sa mi jeho úvod veľmi páčil, téma ma úplne vydesila.

Pár dní po jeho prečítaní som sedela večer na našom dvore. Kdesi vedľa sa niečo mihlo. Vlastne možno mihlo. Pokojne to mohol byť výplod mojej fantázie. Okamžite sa mi v hlave vynorila spomienka na dramatický dej Erikinho príbehu a ihneď som sa pobrala dovnútra.

"Vymysleli ste si to, alebo ste celú drámu aj zažili?“ spýtala som sa jej v emaile. "Vymyslela, aj keď stať sa môže hocičo. Naozaj je pravda, že žijeme na samote pri lese. Môj manžel je odo mňa starší, presne ako v príbehu. Ale žije, nič sa mu nestalo!“
Vydýchla som si a priznala sa, že mi jedna vedma kedysi povedala, nech píšem iba to, čo si prajem, aby sa stalo. Odvtedy mám voči písaniu vymyslených príbehov silný rešpekt.

Naša komunikácia sa nádherne otvorila. Písala mi o svojom živote na lazoch, ktorý je pre mňa obdivuhodný a roky ma fascinuje. O tom, ako chová morky a ešte čosi. Že je Rómka. Nadchla ma! Absolútne ma nadchla žena, ktorá pochádza z menšiny a venuje sa literatúre. "To ma zaujíma. Napíšte o sebe!“ vyzvala som ju.

Občas som od nej dostávala úryvky príbehov. Na niektorých som sa nasmiala, niektoré ma dojímali. Začiatkom decembra (uplynuli iba necelé štyri mesiace) mi poslala svoj rukopis. Nerobím to bežne, ale akosi sme sa zblížili a prišlo mi prirodzené, že jej navrhnem úvodnú úpravu textu. V januári za mnou prišla do Senca, vtedy sme sa videli po prvý krát. Vďaka jej románu sme si vôbec neboli cudzie a mali sme nespočetné množstvo tém. Preberali sme jej knihu, moju knihu, až sme sa dostali k téme Ako by bolo, keby bolo. Hovorila mi o tej časti svojho života, ktorá jej chýba. "Veď o tom napíš. Možno sa ti to splní. A keby nie, užiješ si svojho sna aspoň takto.“

Neviem, ako to táto žena robí, ale o pár týždňov mi poslala prvých štyridsať strán príbehu, ktorý ma nesmierne bavilo čítať. Páči sa mi jej otvorenosť pri témach, o ktorých sa hanbíme hovoriť nahlas. Chová morky a popri tom píše. Neskutočné! Úryvky našej komunikácie môžete sledovať aj na mojom webe.

Sama píšem novú knihu. Mám ju síce hotovú, ale žiada sa mi nechať ju chvílinku ešte dozrieť. Nie príliš, tak akurát...

Literatúra, príbehy skutočné aj vymyslené, ma jednoducho sprevádzajú životom. Každá moja dovolenka je spojená s knihou. Aj tie dovolenky, ktoré predávam prostredníctvom mojej agentúry. Začiatkom roka som preto zmenila názov jednej z mojich firiem na Tricio Literary & Holiday Company, s.r.o. - Literárna a prázdninová spoločnosť. K tomuto kroku som sa odhodlávala už dlhšie obdobie, len som nevedela nájsť spôsob, ako prepojiť cestovanie a literatúru. Dve činnosti, ktoré sa k sebe tak spontánne ťahali. Pôvodný názov firmy (Slovenskedovolenky, s.r.o.) rušil správne ponímanie obsahu činnosti, na ktorý sme sa medzičasom začali s mojim tímom orientovať. Hoci sme už vyše pätnásť rokov špecialisti na slovenské dovolenky, venujeme sa aj organizovaniu literárnych besied, kurzov na tému Ako vydať knihu a okrem toho sme vydali aj moju knihu (Ukážem Ti Slovensko).

Pri hľadaní zmeny obchodného názvu ma inšpirovala jedna skvelá kniha – Guernseyská literárna a koláčová spoločnosť z vydavateľstva Tatran, ktorú som dostala od pani Mládekovej (riaditeľka vydavateľstva). Ak môže byť spojená literatúra s koláčmi, potom môže byť spojené aj literatúra a dovolenkovanie. Veď na dovolenku patrí dobrá kniha...
Knihe, ktorá mi darovala podnet, som sľúbila, že jej posolstvo o blahodarnom pôsobení čítania dobrých kníh rozšírim. A tak ho šírim.

Na najbližšom kurze Ako vydať knihu, ktorý bude už 10. marca 2012 majú účastníci, ktorí prinesú koláče lepšiu cenu.Na najbližšom krste knihy, ktorú vydáme, budú skvelé koláče.

A na najbližšie obdobie platí, že k dovolenke pribalíme našim klientom dvojjazyčnú knihu o Slovensku, alebo spomínanú s príbehom o ostrove Guernsey. Ale možno čoskoro aj Erikinu..


Gabriela Revická

Pridať komentár

Ďakujeme, že sa držíte témy vo svojich príspevkoch.


Bezpečnostný kód
Obnoviť

Odporučte stránku

Odporúčame