E-muži: Palo Hlubina – šéfredaktor inšpiratívneho magazínu Profit

Palo Hlubina Prinášame vám rozhovor so zaujímavým e-mužom, šéfredaktorom magazínu Profit, novinárom, publicistom, športovcom, otcom, ekológom: Palo Hlubina.

Čím si chcel byť, keď si bol mladý?
Dobrodruhom. Chodiť po svete, hľadať poklady, riešiť záhady a strašne na tom zbohatnúť. Zostalo mi z toho vášeň pre cestovanie, resp. presúvanie sa z miesta na miesto a hľadanie riešení na hocijaký problém, na ktorý natrafím. Často aj na tie, ktoré sa ma netýkajú, čo – už chápem aj prečo – mnohých irituje. :)

Už ako mladý chlapec si sa venoval bojovému športu. Môžeš nám o tom povedať viac?
Začal som s rôznymi bojovými umeniami ešte na základnej škole. Od začiatku to bol mix rôznych vecí, v spojení s meditáciami, liečením a podobne. Disciplína pri tréningu sa mi jednoducho páčila. Trénoval som poctivo tri hodiny každý deň, hľadal som v knihách a vo filmoch (Youtube vtedy nebol) staré tréningové postupy a tie som skúšal. Na mnohé súvislosti medzi bojom a životom však začínam prichádzať až teraz, paradoxne potom, čo som si v sebe pripustil svoju agresívnu stránku a prestal si o sebe myslieť, že som pokojný budhista. Nie som. Som agresívna potvora, mám rád svoju živočíšnu stránku. Ten pokoj prišiel až potom. :)

Má to niečo spoločné s budhizmom, ktorému sa venuješ tiež od mladého veku?

Sám seba vidím niekde na pomedzí taoizmu a zenu. Príroda a jednoduchý pohľad na svet. Zen-budhizmus je  niečo iné ako budhizmus všeobecne. Zen je o vnímaní. K meditáciám som sa dostal cez bojové umenia a zostal som pri nich doteraz, s rôznymi okľukami a prestávkami. Pamätám sa, ako som na základnej škole prišiel domov, zapálil sviečku, nastavil si stopky a 20 minúť sa sústreďoval na plameň sviečky. Úžasný tréning koncentrácie. Budhizmus, kresťanstvo, filozofia rôzneho druhu – rád som o tom čítal a rád o tom diskutujem, ale považujem to všetko za také imidžové záležitosti. Reálne je len vnímanie a vnímanie je možné len v prítomnom momente. Zdieľanie prítomného momentu je krásne prepojenie dvoch ľudí a je jedno, či sú pri tom ticho, diskutujú, smejú sa, plačú alebo hádajú. Najmä nech pred tým neutekajú preč.

Venuješ sa športu aj teraz? Palo Hlubina
Mám radšej slovo pohyb ako šport. Hýbem sa veľa a často. Skáčem po stromoch, behám, pestujem prirodzenú formu práce s telom. Má to aj svoj názov – ako som nedávno zistil – methode naturelle. Prirodzená metóda. Improvizácia s telom v prírodných podmienkach. Žiadny športový imidž, tvrdá drina, konfrontácia s chladom, teplom, nerovným povrchom, prírodou. Vtedy sa nedá rozmýšľať, dá sa len byť, reagovať. A potom zrazu príde taký pocit pokoja. Keď o tom hovorím, znie to ako klišé, ako nejaká ezoterická fráza. Treba to zažiť, neviem to lepšie pomenovať.

Čo robíš vo svojom voľnom čase?
Odkedy som začal pracovať, až na pár malých úletov, nemal som nikdy pracovný čas. Vždy som sa snažil zorganizovať si čas tak, aby som mohol robiť to, čo robiť chcem (hoci nie vždy je to aj to, na čo mám práve chuť :) ) a kedy chcem. Také projektové riadenie, orientácia na výsledky, ako sa dnes zvykne hovoriť. Pre mňa to znamenalo najmä to, že som nemusel niekde byť o ôsmej a sedieť tam do piatej. Preto mi spojenie voľný čas nič nehovorí. Nedelím svoj čas na to, keď robím a keď mám „voľno“. Lebo aj v práci chcem mať voľno a aj mimo práce chcem robiť veci s nejakým zmyslom. Takže ak dovolíš, preložím si tú otázku do svojho jazyka: Čo robíš, keď nie si v práci? Tak vtedy som v prírode, na dobrej káve, čaji alebo whiskey, mám rád dobré filmy v multiplexoch a veľa sa vozím v aute. Tam sa mi najlepšie premýšľa, počúva hudba aj čistí hlava. Často sa len tak zoberiem, a idem, kam mám práve chuť. Asi pred mesiacom som sa tak ocitol v dedine pod horami, kde som v živote nebol. Blížila sa noc, padala hmla, schladilo sa. Netušil som, kde som a ani som to nechcel vedieť. Prechádzal som sa a zrazu mi docvakli odpovede na otázky, ktoré som vtedy nosil v hlave.

Vyštudoval si ekológiu. Kam smeroval Tvoj život po škole?
Ekológiu som vyštudoval potom, ako som nechal dve iné výšky. Nebavili ma. Na ekológiu som hrdý, pretože som ju študoval externe a platil som si ju. Cez týždeň som robil, cez víked chodil do školy. Zostal som v novinárčine, ale ekológia mi dala nový smer v živote, najmä čo sa týka ekologického farmárčenia. Je to niečo, čomu sa snažím venovať intenzívne a zatiaľ hľadám spôsob, ako to zosúladiť s novinárčinou, podnikateľskými a inými aktivitami. Nedarí sa mi to tak, ako by som zatiaľ chcel. Som ale presvedčený, že tadiaľto vedie cesta každého človeka – mať svoj kúsok zeme, vedieť, ako rastliny spolu súvisia, dopestovať si základné jedlo bez hrdlačenia na poli. Len porozumením toho, ako to v prírode je. Ja už svoj kúsok zeme mám a teším sa, že som si kúpil pozemok s malým domčekom. Hoci nemám ešte v ňom ten civilizačný (v týchto chladných dňoch najmä tepelný) komfort ako v byte, už by som nemenil.  

Ako si sa dostal k novinárčeniu?
Náhodou. V 14 rokoch hľadali na výpomoc grafika do regionálnych novín. Bol som dobrý v počítačoch a grafike, tak ma zobrali na brigádu. Keďže som vďaka programovaniu vedel rýchlo písať na počítači, prepisoval som redaktorom niektoré texty. Odtiaľ bol už len kúsok, aby som začal písať, aj keď ešte medzitým som si vyskúšal prácu v rádiu. Novinárčina bol pre mňa vždy písanie o niečom pre niekoho a takto ju vnímam aj dnes. Je pravda, že som písal už od detstva, najmä poviedky a poéziu. Chytilo ma to už asi v ôsmich rokoch. Vyjadrovať sa písaním.

Aké sú Tvoje vízie v Profite?
Ukázať tým, ktorí Profit nepoznajú, o čom je, bez toho, aby som potreboval peniaze na marketing. :) Profit má stále imidž ekonomického časopisu. Lenže všetky texty v ňom sú skôr podľa hesla: „Profit hľadajte vo všetkom, čo robíte, ale nie vždy to musia byť peniaze.“ Tento postoj je viac o človeku ako bytosti ako o peniazoch ako nevyhnutnosti. Aj keď peniaze sú fajn a netreba si to zas vysvetliť tak, že o nich nepíšeme. :) Len nie sú takou prioritou, ako by sa mohlo zdať. Ale to platí asi vo všeobecnosti.

Si organizátorom niekoľkých projektov pre podporu podnikateľov. Jeden z nich bol určený aj pre ženy.
Skôr na nich participujem, ako by som ich organizoval. Som rád, keď ma na takúto akciu pozvú, či už pre to, aby som ju pomohol rozbehnúť, spropagovať, bol v porote alebo odmoderoval. Podnikanie je podľa mňa najvyšším prejavom slobody v tej forme civilizácie, aká je dnes. Podnikanie pritom nie je len obchod, často sa to zamieňa. Že kto chce byť podnikateľ, musí lacno nakupovať a draho predávať. Nie. Aj umelci na vlastnej nohe sú podnikatelia. Aj vynálezcovia, ak chcú svoj nápad predať, sú podnikatelia. Podnikanie je sloboda. Každý je natoľko slobodný, nakoľko drží svoj život v rukách. A peniaze sú toho mimoriadne dôležitou súčasťou.

Si spoluautorom knihy o osobnom rozvoji Malá kniha o veľkej ceste životom, ktorá vyšla aj v anglickom jazyku. Povedz nám o nej viac.
Know-how má Soňa Švarcová, ja som jej prístupu dal textový a knižný rozmer. Ale je pravda, že so všetkým čo je tam napísané súhlasím a napísal som to až potom, čo som si to prežil, ohmatal, pochopil. Je to dobrá knižka, snaží sa hovoriť jednoducho o veciach, o ktorých sa píše veľa kníh. Napríklad ako si dať v živote cieľ. Prečo je to potrebné. Prečo je v poriadku držať sa ho, ale aj kedykoľvek ho zmeniť.

Viem, že máš deti. Zmenil sa tvoj život odkedy si otcom?Palo Hlubina
Deti sú najlepší duchovní majstri a najlepší kouči, ktorých som doteraz mal. Špeciálne batoľatá sú lakmusovým papierom, ako byť k sebe úprimný. Ak je človek nervózny vnútorne, aj keď o sebe tvrdí, že je pokojný, batoľa reaguje na vnútornú nervozitu. Bábätko proste neoklamete. Deti nám tiež nastavujú zrkadlo. Učia nás pozerať sa na svet tak, aký naozaj je.

Aká je Tvoja životná filozofia?
Všetko je len prítomný okamih. Skúšam, ako si pozornosť na prítomnosť udržať kedykoľvek a kdekoľvek.

Raz si mi povedal, že si človek, pre ktorého je reálny svet duchovno. Ako si to myslel?
Predtým som meditoval a žil reálny život oddelene. Zrazu som si uvedomil, že oddeľujem dobu, keď meditujem, kedy sú všetky veci jasné a keď nemeditujem, kedy žijem. Rozhodol som sa, že prestanem meditovať a “duchovno” budem žiť. Budem sa snažiť prežívať každý okamih a nie len čítať o tom. Aké je to super byť duchovným človekom, žiť tu a teraz.

Nedávno si vymenil bývanie v paneláku za rodinný dom. Aký je život na vidieku a ako vnímaš pohľad ekológa na bývanie?
Ako som spomínal, už by som nemenil. Testujem na sebe čo by sa naozaj stalo, keby sa ľudia vrátili k prírode, ako sa dnes často tvrdí. Žijem si nateraz v dosť skromných podmienkach, kúrim len pieckou, zatiaľ som ani nezatepľoval. Chcem si to vyskúšať. Prišiel som napríklad na to, že najväčšími dvoma problémami pri návrate k prírode sú hmyz a chlad. A to hovorím ako človek, ktorý veľa času trávi v prírode a v zime sa kúpe v jazerách. Ale je to iné, keď sa vráti do teplúčka a pohody. Teraz to nemám. A napríklad som začal veľmi zle znášať chlad. Samozrejme, je to čisto psychická záležitosť. Keď viem, že ráno musím najskôr zakúriť v piecke, aby som mal teplo, že si musím zabezpečiť drevo.

Nie je to len otočenie kohútikom na radiátore. Alebo ten hmyz. Na povalu  sa mi nasťahovali na jeseň lienky, chcú u mňa prezimovať. Znie to ako strašná romantika, ale keď večer ideš spať a po paplóne sa ti prechádza tridsať lienok, tak to už taká romantika nie je. :) Ale učím sa tomu čeliť, stal som sa už aj s hmyzom kamarát. Aspoň počas zimy, keď to všetko pozaliezalo. :) Ale tieto pokusy návratu k prírode ma učia najmä vážiť si čas a rešpektovať určité zákonitosti. Napríklad na jar som mal krásnu úrodu čerešní. Úžasné množstvo aj chuť. Dozreli krátko predtým, ako som išiel na pár dní na jachtu. Povedal som si, že ich oberiem potom. Keď som sa vrátil, prišli lejaky a väčšinu čerešní mi zničili. Podobnú príhodu som mal aj s broskyňami. Prírode sa jednoducho človek musí prispôsobiť, ak chce s ňou žiť v súlade. Je to dobrý tréning na potlačenie ega.

Kam smeruješ, čo je Tvojim motorom, ktorý Ťa poháňa vpred?
Všetko sa mení. A ak sa všetko mení, musí sa to meniť k lepšiemu. Takže treba urobiť všetko pre to, aby ten dnešný deň bol lepší a bol som s nim viac spokojný ako s tým včerajším.

Chceš niečo odkázať čitateľom a čitateľkám E-zeny.sk?
Veriť v Boha (alebo niečo nadprirodzené) je rovnako obmedzujúce ako v to neveriť. Zmyslom je hľadať to.


Ďakujem za rozhovor.
Monika Jakubeczová

Odporučte stránku

Odporúčame